Nebudem tu vypisovať dlhé prológy a skrátka napíšem, že školské rádio je jedna z vecí ktoré k našej škole jednoducho neodmysliteľne patrí. Neviem ako vy, ale ja si našu školu, a hlavne veľké prestávky, bez rádia neviem predstaviť. Nie je to spôsobené len tým, že sme tam každú voľnú chvíľu. Na škole sme už ôsmy rok a už od začiatku vypĺňala veľké prestávky hudba, ktorú bolo počuť aj po chodbách. Ako primáni sme z toho boli úplne uchvátení, stále sme dávali pesničky na hranie, mali sme uši na stopkách, čo sa hrá. Časom nadšenie trochu opadlo, no počas rokov sa nám s pohodou počas veľkých prestávok jednoducho spájalo rádio. Myslím, že to bolo niekedy pred piatimi rokmi, rádio vtedy prestalo vysielať. Dôvodom bolo presunutie fajčiarne do bývalej miestnosti rádia ( vedľa zborovne). Vyzeralo to vtedy, že žiadne rádio už nebude a to vám poviem, na škole z toho bol pekný poprask! Nakoniec sa to však vyriešilo, a tak aj dnes môžeme po škole počas najkrajších 20 minút v škole počuť hudbu.

Aby ste boli v obraze, toto je už 19.rok vysielania. Školské rádio vzniklo totiž hneď po revolúcii v roku 1989. Je to už pekná rada rôčkov! Ako som už spomenul, vysielať sa začalo z miestnosti pri zborovni. Jej výhodou bolo, že bola blízko pri ústredni, nevýhodou naopak, že bola blízko riaditeľni a teda hudba musela ísť po tichu.

Čo sa týka aparatúry a technického zabezpečenia, je jasné, že na začiatku to bolo poskromnejšie. Dôležité bolo, že v každej triede boli funkčné "reproduktory" a k dispozícii bol nejaký prehrávač, poprípade mikrofón. Dnes sme na tom ďaleko lepšie. Hlavne vďaka pánu riaditeľovi, ktorému patrí naša nesmierna vďaka za podporu a za všetko, sme nahonobili naše súčasné vybavenie.

Predpokladám, že ste si to všimli, no predsa. V rádiu vždy pracovali a pracujú a dúfam, že aj budú pracovať študenti. Rádio totiž patrí pod študentskú radu, kde však má istú autonómiu. Vždy to bolo tak, že sa poskladal team študentov, ktorí mali blízko k hudbe, technike, nerobilo im problém občas aj zapracovať pre školu a samozrejme sa aj zabávať. Vlastne, bez zábavy by to určite nešlo, myslím, že nikto z ľudí, ktorí kedy niečo pre rádio spravili, to nebrali ako nejakú nepríjemnú robotu. A tak môžete aj dnes z našej maličkej miestnosti medzi učebňami informatických učební (ktorá je mimochodom vyššia ako širšia) počuť veľmi často natešený chechot, poprípade rozšafné výkriky a k tomu všetkému veselú hudbu - veď naše profesorky informatiky by o tom mohli rozprávať :)

To by bolo v krátkosti o našom milovanom rádiu všetko, ak si nás chcete na živo obzrieť, poprípade opýtať autogramy, pokojne k nám môžete zabúchať a my vám už radi pomôžeme.

Takže do počutia priatelia!